TURCIANSKE TEPLICE

Prva pisomna zmienka je z roku 1281, ked tam prisiel kral Zigmund aj so svojim sprievodom na dlhsi pobyt. Je to male okresne mesto leziace v Turci. Zije tu asi tak okolo 8000 obyvatelov. Nase mesto je preslavene svojimi kupelmi a liecivymi pramenmi. Je navstevovane nasimi, ale i zahranicnymi navstevnikmi.

Slovenske liecebne kupele v Turcianskych Tepliciach predstavuju liecebno - zdravotnicke zariadenie, ktore je uzko spate s historiou mesta od jeho zrodu. Vznik kupelov podmienili vyver liecivych termalnych vod, ktore svojou teplotou patria medzi horuce pramene. Z hladiska chemickeho zlozenia su to sadrovo - zemite mineralne pramene s teplotou vody na zriedle od 40.7 do 46.5 stupnov Celzia.

V roku 1885 bol postaveny liecebny dom Jana Kollara. V roku 1926 bol postaveny liecebny dom Mala Fatra. Vznikli tri kupele a to Cerveny, Modry a nakoniec Biely. Zaujem pacientov o kupelnu liecbu stale rastie a to aj dodnes. Postavil sa aj dalsi liecebny dom Alfa, v poradi treti. Casom pre nizku kapacitu lozok sa v roku 1975 zacal stavat posledny liecebny dom Velka Fatra. Pribudli aj nove priestory s modernym technickym vybavenim nasimi i zahranicnymi pristrojmi potrebnymi na diagnostiku a liecbu.

Slovenske liecebne kupele Turcianske Teplice su podla indikacneho zoznamu chorob zamerane na liecbu chorob pohyboveho ustrojenstva a ako jedine v SR na liecbu chorob obliciek a ostatnych urologickych ochoreni.

TURIEC

Geograficke podmienky

Lezia na juhu Turcianskej kotliny. Okolite pohoria vytvaraju prekrasne prostredie plne rozmanitych moznosti spoznavat prirodu a jej krasy.

Po celej vychodnej strane ohranicuje Turciansku kotlinu Velka Fatra. Vrstvy vapencovych hornin krisnanskeho prikrovu buduju jej ustredny hreben s najvyssimi vrcholmi: Ostredok, Križna, Ploska, Borišov. Juznu cast Velkej Fatry buduje chocsky a strazovsky prikrov a spolu s tektonickym pohybom zlomoveho charakteru su povodom dolomitovych a vapencovych dolin - Gaderskej, Blatnickej, Zarnovickej, v ktorych sa objavuju casto rozne otvory, jaskyne. Najznamejsou je jaskyna Mazarna - chraneny prirodny vytvor.

Juznu a juhovychodnu cast Turcianskej kotliny lemuju Kremnicke vrchy sopecneho povodu. Tieto vrchy sa spolu s pohorim Ziar vyzdvihli koncom tretohor, a tak sa Turcianska kotlina oddelila od kotliny Handlovskej. Dalej dozvukom tejto sopecnej cinnosti su pramene teplych a studenych mineralny vod.

Juhozapad a zapad lemuju hrebene pohoria Ziar. Severna cast kotliny je obklopena vrchmi Malej Fatry, ktorej jedna cast je vyhlasena v SR za Narodny park. Deli sa na dve casti, a to na Krivansku a Luciansku.

Flora Turca

Turcianska kotlina patri do oblasti zapado-karpatskej kvetiny a nema pre svoju polohu priame spojenie s kvetenou teplomilnou. Najvacsiu cast okolitych pohori pokryvaju lesy. Vo Velkej Fatre sa miestami zachovali povodne porasty. V lesoch Velkej Fatry prevazuju buciny.

Sama Turcianska kotlina ma len malo lesov, prevazne boli premenene na polia, luky a pasienky. Miestami sa vsak zachovali zvysky dubovych porastov a vzacne hrabove lesy.

Nachadza sa tu strasne vela druhov roznych liecivych, ale i chranenych a vzacnych druhov rastlin ako napriklad astra alpinska, plesnivec alpinsky, ...

Fauna Turca

Aj zivocistvo Turca predstavuje bohate spolocenstva. V lesoch zije vela druhov vtactva - vzacny orol skalny. Z velkych cicavcov je tu najviac zastupena jelenia a srncia zver. Raritou je kamzik vrchovsky alpsky. V hojnom pocte sa tu vyskytuje a ozdobou turcianskych lesov je Medved hnedy, pravidelne sa tu vyskytuje a diviacia zver. V poslednych rokoch sa tu coraz castejsie objavuje i vlk obycajny.

Cele povodie Turca je vydatnym zdrojom dobrej vody. V trblietavych a cistych horskych potokoch sa vyskytuju pstruhy. V casti stredneho Turca ma svoju prirodnu rezervaciu chranena hlavatka obycajna. Rieka Turiec je chranena a to pre svoje meandre (tocenie rieky).